Činnosť, funkcie a perspektivy rozvoja narodnostnych profesionalnych divadelnych suborov na Slovensku a Ukrajine z pohľadu verejnej spravy

Abstract

Pre možné efektívne fungovanie národnostných divadiel a umeleckých súborov, ktoré spadajú pod priamu správu samosprávnych krajov existuje permanentná potreba existencie viazanosti prostriedkov, prichádzajúcich zo štátneho rozpočtu v prospech samosprávnych krajom, práve na takúto divadelnú činnosť. Objavujú sa viaceré hlasy, ktoré zdôrazňujú to, že absencia takejto účelovej viazanosti fi nančných prostriedkov by mala za následok výrazné ohrozenie činnosti týchto divadiel a aj umeleckých súborov. Je možné stretnúť sa s presvedčením, že za iných okolností by samosprávne kraje, v mene nejakých kultúrnych či iných hodnôt neboli ochotné vynakladať prostriedky na takúto činnosť a preferovali by iné rozpočtové kapitoly. So záujmom podporovať hodnotnú a kulturotvornú činnosť národnostných divadiel sa mal spájať aj záujem prispieť k fi nančnému zabezpečeniu ich chodu a napredovaniu. Na zákonodarnej úrovni (Koncepcia štátnej etnonárodnostnej politiky Ukrajiny, Zákony Ukrajiny O národnostno-kultúrnej autonómii na Ukrajine a O národnostných menšinách na Ukrajine) by mal byť defi novaný termín divadla národnostných menšín Ukrajiny, ako aj jeho funkčné špecifi ká v kontexte divadiel národných (štátnych), oblastných, mestských, akademických, hudobno-dramatických, drámy a komédie, divadlami-štúdiami, divadlami jedného herca, bábkovými divadlami a pod. Optimalizovať výšku fi nančnej podpory divadelných inštitúcii národnostných menšín zo štátneho a miestneho rozpočtu, v závislosti od výsledkov ich činnosti a výške ich príjmov, a to tým spôsobom, že sa ustanovia zodpovedajúce kvóty na úrovni Ministerstva kultúry Ukrajiny (Odbor pre cirkevné a národnostné otázky). Rozširovať a preberať skúsenosti zo získavania doplnkových zdrojov (fundraising), personálnym manažmentom a marketingom najlepších divadelných inštitúcií národnostných menšín Ukrajiny, v prvom rade Zakarpatského oblastného maďarského dramatického divadla (Berehovo). V kontexte národnostných menšín je pomerne problematické vymedzenie takého zásadného pojmu akým je národnostná menšina. Zvláštnu snahu o isté elegantné východisko no a zároveň aj zdôraznenie problematickosti zachytáva aj táto formulácia z Výkladová správa k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov. V bode 18 nachádzame formuláciu: „Termín „menšina“ sa vzťahuje na situácie, ak jazykom hovoria osoby, ktoré nie sú koncentrované na špecifi ckej časti územia štátu alebo ak nimi hovorí skupina osôb, ktorá je síce koncentrovaná na časti územia štátu, ale je početne menšia ako obyvateľstvo tohto regiónu hovoriace majoritným jazykom štátu. Obidve prídavné mená sa teda vzťahujú na faktické kritériá a nie právne, v každom prípade sa vzťahujú na situáciu v danom štáte (napríklad menšinový jazyk jedného štátu môže byť v druhom štáte jazykom väčšiny).“ To je priestor na diskusiu a z nej plynúce zásadné riešenia. Zásadné kroky spojené s menšinovou (a to nielen kultúrnou) politikou zásadne závisia od vymedzenia tohto pojmu. Možným stimulom smerom k riešeniam a otvorenosti na spoluprácu a aj integráciu by mohla byť myšlienka Thomasa Hyllanda Eriksena "štátne hranice nie sú, nikdy neboli a nebudú identické s hranicami kultúrnymi".